Pracovný čas

Nedeľa – deň voľna :-)

Podľa čoho klasifikujeme pracovný čas? A ako to vlastne funguje s prácou mimo pracovného času? Hlavne ak sa jedná o zanietencov, ktorí nemajú problém pracovať na úkor svojho voľného času – dobrovoľníkov... „tých, čo za svoju prácu nedostávajú hmotnú odmenu“.

Keď som sa jednú peknú nedeľu rozhodla, že si trošku sadnem k veciam týkajúcich sa nášho mladučkého Rodinného centra Ovečka, myslela som si, že vybavím odpovede na maily a vypnem počítač aj internet. V schránke ma však čakal iba mail od otecka ktorý ponúkal schodík do kúpeľky a sľúbil ho práve nám J. Tak som mu rýchlo odpísala a na internete som aj napriek tomu ostala ešte dlhú dlhú dobu.

Hlavne po tom ako zaspali moje dve princezné, som komunikovala do noci hlbokej J samozrejme, všetky dôležité maminy, ktoré sa venujú práci pre ÚMC, tie ktoré som potrebovala v tom momente k mojím dilemám a dôležitým otázkam, bez ktorých odpovedí by som nebola zaspala... všetky boli online J naše deti v postielkach predpokladám a my namiesto toho, aby sme si vyložili nohy na stôl a pozreli Avatar, ktorý už mesiac máme doma (kedže do kina ísť nebolo kedy), namiesto toho, aby sme si dali horúci kúpeľ a rozmýšlali nad nesmrteľnosťou chrobáka, sme „pracovali“: písali, pýtali sa, odpovedali, riešili, komunikovali a zase riešili všetko okolo materských/rodinných centier, okolo Míle pre mamu 2010,  a opäť riešili to, prečo nás niekto, kto nás vôbec nepozná nazve „Bio matkami“...

Je zaujímavé, aké nasadenie vie vynaložiť matka, matka, ktorá má deti, možno aj viac detí naraz, možno aj deti choré, možno deti postihnuté, možno tá matka nemá zrovna podporu okolia, ale má vnútornú silu, niečo čo ju tlačí, niečo čo ju ženie ďalej, aby vytvárala priestor iným mamám a ich deťom, aby riešila aj ich problémy.

Je zaujímavé, že pracujeme v deň, ktorý je dňom najväčšieho voľna, odpočinku, v deň, kedy zamestnávatelia  platia vysoké príplatky, aby ich zamestnanci pracovali. Bez nároku na odmenu, bez nároku či očakávaní že sa nám niekto poďakuje, či si to všimne.  Je to tým, že iný čas nemáme? Nemyslím si. Skôr by som povedala, že je to tým, že máme toľko nápadov a toľko sily, že spoločne vieme pohnúť nielen ľuďmi ale aj svetom. A vedomosť, či viera v toto nás tlačí dopredu.

Len tak ďalej a s úsmevom na tvári.

Autor: Miška